Smutny pribeh zo štastnym koncom

Jak mam vlastne začať je to smutne a ťažke. Narodila som sa ako každy iny človek dvom ľudom ktory sa mali radi a vzali sa .Keď zistili ,že mam prist na svet ja tak boli štastny a nevedeli sa dočkať tej chvile kedy to bude.Keď nastal ten čas tak sa o mna starali s laskou a pokorou .Po čase jak som vyrastala ako každe ine dieťa ,nastal u rodičou nejaky prevrat začali sa hadať otec začal pit a ja s mamkou sme stale utekali z domu .Zakaždym prišiel otec za nami a prosil mamku o odpustenie a sluboval ,že už sa take nič opakovať nebude ale zostalo iba pri sluboch bohužial .Ako menšia som zvykla spavať u nich v posteli veď to aj teraz robia deti natom neni nič zleho to viem ale u mňa to bolo ine keď som to zistila čo to vlastne je tak som radšej mlčala ako by som to povedala mame .Žial jedneho dna ma otec začal hladiť a pohlavne zneuživat a viem že mi vravieval ked to povieš dostaneš tak asi aj preto som sa to bala povedať mamke.Ale verte nikdy som jej to nepovedala a to ani po otcovej smrti .Takže moje detstvo nebolo vobec pekne .Keď som sa vyučila a dovršila plnoletosť tak som si myslela že a snivala o krasnej rodine lenže osud sa somnou zahral veľmi nepekne našla som si chlapca chodili sme spolu a jedneho dňasa stalo niečo hrozne našli sme ho utopeneho za našim domom .Tak som si povedal že už nikdy nikoho nechcem zrutil sa mi cely svet.Ale osud to chcel uplne inak tak po 7 rokoch som našla človeka z vedlajšej dediny s ktorym som sa po 5 rokoch chodenia rozhodla stravit svoj zbytok života ale znova priša velka rana pod pas a to už som bola od neho tehotna keď sa to stalo ,nahle a nečakane sa dostal do nemocnice kde mu zistili zlihanie ladvin ale žial pomocť mu už nevedeli tak som snim travila cele dni v nemocnici keď nastal ten najhorši moment držala som ho cely čas za ruku a on mi stihol povedat iba tolko že nas ma rad a že mu je ľuto že si ma nestihne vziat za ženu  to boli jeho posledne slova .Ešte aj dnes ked toto pišem tak mi je ťažko a hneď sa rozplačem .Ja som medzitym potratila a veľmo ťažko sa stym zmierovala.Uplinulo 5 rokova v  praci kde som robila som sa zoznamila s byvalim manželom po troch rokoch krasneho manželstva nastal zlom a on začal pit  tak som podala o rozvod medzi tym jak som čakala na rozvod mi zomrel otec  dostal emboliu mamka to znašala velmo špatne.Potom som dostala predvolanie na rozvod kde nas hneď rozviedli tak som mala krasne narodeniny. .Hneď som povedala že nikoho už nechcem .Potom sme s mamkou predali rodinny dom a osdtahovali sme sa do ČR tu sme si prežili tiež svoje boli to dni aj krasne aj smutne mamka dostala 3krat infart a stale to bolo špatne lekari nedavali nadej ale vždy som ju podporovala že musi bojovat nesmie matu nechat samu .Potom som sa zoznamila s jednym mužom mal rodinu a dve krasne deti .Po čase sme sa začali stretavat vždy viac a viac .Zamilovala som sa do neho aj napriek tomu ,že som vedela o jejho situacii a stave .Doma to ani on nemal ružove tak sme podporovali jeden druheho.Takto to trvalo desat rokou..Medzi tym som ja musela ukončit pracovny pomer z rodinnych dovodou a starat sa o velmi nemocnu mamičku ktoru som opatrovala Priatel -kamarat sa medzi tym rozviedol .Mne zomrela mamička mala rakovinu v poslednom štadiu kde jej lekari nedavali žiadnu nadej .Hneď potom sa priateľ nastahoval ku mne a zdielal bolest spolu somnou vo všetkom ma podporoval ako fyzicky tak aj psychycky za čo som mu vďečna .Spolu sme potom vzali mamku na SK pochovať a ja s priatelom žijeme spolu už to budu štvrte krasne vianoce .Som rada  že ho mam milujem ho viac ako svoj život a jeho rodinu tiež .Jeho mama mi je ako moja druha mama tiež jej možem všetko povedat keď ma niečo trapi .Jeho deti ma prijali skvele co som ani nečakala.Tohoto času som žial bez prace zo zdravotnich dovodou ktore mi nastali po umrti matky  a niekedy mam pocit že to nezvladam psychycky . Tak som sa rozhodla napisať tento pribeh a kladiem si otazku ma ho niekto horši ako ja …….